Významné osobnosti
Jozef Gruska, prof. RNDr. DrSc. ( 11.12.1933 - 14.12.2025 )
vysokoškolský profesor, vedec - informatik
zberateľ betlehemov
Pôsobil v Slovenskej akadémii vied, kde sa venoval formálnym jazykom a automatom, absolvoval pobyty na viacerých zahraničných univerzitách a od roku 1997 pôsobil na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne, kde sa špecializoval najmä na oblasť kvantových výpočtov.
Viliam Gruska, doc. Ing. arch. ( 24.09.1936 - 23.09.2019)
scénický výtvarník, scenárista a režisér folklórnych programov
Osobnosť slovenskej kultúry, scénograf, filmový architekt, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér, pútnik kultúrou a históriou slovenského národa, ktorý určujúco inicioval, inšpiroval a ovplyvnil činnosť a tvorbu folklórnych súborov, folklórnych skupín, ideu a dramaturgiu desiatok programov, projektov, festivalov a ich scén, tvorbu množstva filmových a televíznych diel a mysle mnohých ľudí.
Jozef Klinovský ( 09.03.1772 - 01.07.1832 )
cirkevný hodnostár
zakladateľ Učiteľského ústavu v Sp. Kapitule
Karol Klinovský, JUDr. ( 20.12.1908 - 26.03.1980 )
právnik, verejný činiteľ, publicista
Leonard Slovík, Ing. ( 29.11.1936 )
poľnohospodársky odborník
„Po maturite na jedenásťročenke ,som odišiel na vysokoškolské štúdium do Prahy, kde som v roku 1960 promoval na mechanizačnej fakulte. Po absolvovaní 6 mesačnej vojenskej služby som ďalšie roky pracoval v rezorte poľnohospodárstva, najskôr v okresných orgánov Nitra, nadriadených poľnohospodárskym podnikom a neskôr priamo vo výrobných podnikoch . Naposledy to bolo v Agrokombináte Dolná Nitra Veľký Cetín. Vďaka odbornému vedeniu všetkých výrobných oddelení tohto podniku, sme sa vypracovali medzi špičkové podniky a to nie len v danej oblasti. Za dobrú dovtedajšiu prácu v oblasti poľnohospodárstva mi bolo pri príležitosti môjho päťdesiat ročného jubilea udelené rezortné vyznamenanie. Vo všetkej dovtedajšej práci mi okrem vysokoškolského štúdia pomohla aj znalosť nemeckého jazyka, ktoré som využíval pri zahraničných exkurziách jednak vonku, ale aj početných zahraničných delegáciách na Slovensku.
jeho dcéra Soňa Budayová
Generálna konzulka, ktorá na post v Istanbule nastúpila v septembri 2023, pôsobí v diplomatickej službe od roku 1994. Presadzovala záujmy Slovenska ako zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky vo Fínsku, na Stálej misii Slovenskej republiky pri NATO v Bruseli, na Stálej misii Slovenskej republiky pri OSN a ostatných medzinárodných organizáciách v Ženeve, ako zástupkyňa veľvyslankyne Slovenskej republiky vo Švajčiarsku a tiež na veľvyslanectvách v Malajzii a v Kuvajte. Je vydatá a má jedného syna. Rozpráva anglicky, nemecky, francúzsky.
Vzdelanie:
- Roky 1983-1987 Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
- 1992 - Akadémia manažmentu, Mníchov
- 1993 – 1995 postgraduálne štúdium, Inštitút medzinárodných vzťahov Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesionálna kariéra
- od júla 2025 - mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Slovenskej republiky pre Švajčiarsko a Lichtenštajnsko
- január – jún 2025 - Odbor pre susedné štáty, regionálnu spoluprácu a ostatné európske štáty, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
- júl – december 2024 - vedúca Styčného úradu Slovenskej republiky v Prištine
- 2023 – jún 2024 generálna konzulka Slovenskej republiky v Istanbule
- 2022 – 2023 - chargé d’affaires ad interim, radkyňa – ministerka
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Českej republike - 2021 – 2022 - zástupkyňa veľvyslanca, radkyňa
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Českej republike - 2019 – 2021 - Odbor pre susedné štáty, regionálnu spoluprácu a ostatné európske štáty
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky - 2015 – 2019 - zástupkyňa veľvyslanca, radkyňa
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Švajčiarsku - 2013 – 2015 - Odbor susedných krajín
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky - 2012 – 2013 - Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Malajzii
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kuvajte - 2008 – 2012 - radkyňa
Stála misia Slovenskej republiky pri Organizácii Spojených národov v Ženeve - 2007 – 2008 - Odbor OSN
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky - 2002 – 2006 -1. tajomníčka
Stála misia Slovenskej republiky pri NATO, Brusel - 2001 – 2002 - politické odbory s agendou krajín Európskej únie
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky - 1996 – 2000 - zástupkyňa veľvyslanca, 2. tajomníčka
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Fínsku - 1994 – 1996 - politické odbory
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky - 1988 – 1991 - odbor vedeckých informácií
Bioveta Nitra
Štefan Mordel, ThDr. ICLic, PhD. (1.4.1947)
kňaz, vysokoškolský učiteľ
Narodil sa 1. apríla 1947 v Rabčiciach. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1971. Od roku 1985 pracuje na cirkevnom súde spišskej diecézy. V roku 1993 získal na RKCMBF UK v Bratislave titul licenciát teológie (Thlic) a v roku 1995 doktorát teológie z (ThDr.). Na Katolíckej univerzite v Lubline študoval externe cirkevné právo a svoje štúdium zavŕšil ziskom titulu licenciát kánonického práva (ICLic.). V roku 2003 na Katolíckej univerzite v Ružomberku získal vedecko-pedagogický titul docent (doc.). Od roku 1978 do 1. augusta 2012 pôsobil vo farnosti Vysoké Tatry, do roku 2003 ako farský administrátor a potom ako farár. Od 1. augusta 2012 bol farárom v Kline.
Najvýznamnejšia osobnosť
Milo Urban ( 24.08.1904 - 10.03.1982 )
spisovateľ, redaktor
Narodený 24. augusta 1904 v Rabčiciach
Zomrel 10. marca 1982 v Bratislave
Vyrastal v ťažkých sociálnych pomeroch, podporovaný viacerými mecénmi (najmä po tragickej otcovej smrti). Pod vplyvom rodinného a dedinského prostredia jeho životná filozofia bola symbiózou národného povedomia a kresťanskohumanistických princípov – nikdy neprijal členstvo v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, bol kritikom čechoslovakizmu. Do literatúry vstúpil v roku 1920, keď v časopise Vatra uverejnil poviedku Ej, ten tanec a po nej ďalšie, v ktorých sa predstavil ako rodený prozaický talent.
Ťažisko jeho tvorivej činnosti sa už predtým prenieslo do románovej tvorby. Vydal román Živý bič, Hmly, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Železom po železe. Niekoľkozväzkové spomienky Zelená krv, v ktorých poetickým jazykom oživil oravskú prírodu, život v horách a ľudí, s ktorými vyrastal či navštevoval školu.
Z manželstva Mila Urbana so Žofiou rod. Paňákovou sa narodili tri deti: dcéra Oľga ( nar 17.6.1936 v Bratislave) od roku 1959 účinkuje ako lekárka v Bratislave, syn Cyril (nar. 3.5.1940 v Bratislave) v roku 1961 sa vrátil na Oravu a pôsobí vo výskumnej stanici v Oravskom Podzámku, dcéra Katarína (nar.30.5.1944 v Martine) pôsobí ako lekárka v Bratislave.
