Významné osobnosti

Jozef Gruska, prof. RNDr. DrSc. ( 11.12.1933 )
vysokoškolský profesor, vedec - informatik
zberateľ betlehemov

Viliam Gruska, doc. Ing. arch. ( 24.09.1936  - 23.09.2019)
scénický výtvarník, scenárista a režisér folklórnych programov

Osobnosť slovenskej kultúry, scénograf, filmový architekt, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér, pútnik kultúrou a históriou slovenského národa, ktorý určujúco inicioval, inšpiroval a ovplyvnil činnosť a tvorbu folklórnych súborov, folklórnych skupín, ideu a dramaturgiu desiatok programov, projektov, festivalov a ich scén, tvorbu množstva filmových a televíznych diel a mysle mnohých ľudí.

Jozef Klinovský ( 09.03.1772 - 01.07.1832 )
cirkevný hodnostár

zakladateľ Učiteľského ústavu v Sp. Kapitule

Karol Klinovský, JUDr. ( 20.12.1908 - 26.03.1980 )
právnik, verejný činiteľ, publicista

Leonard Slovík, Ing. ( 29.11.1936 )
poľnohospodársky odborník

jeho dcéra Soňa Budayová

Štefan Mordel, ThDr. ICLic, PhD. (1.4.1947)
kňaz, vysokoškolský učiteľ

Narodil sa 1. apríla 1947 v Rabčiciach. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1971. Od roku 1985 pracuje na cirkevnom súde spišskej diecézy. V roku 1993 získal na RKCMBF UK v Bratislave titul licenciát teológie (Thlic) a v roku 1995 doktorát teológie z (ThDr.). Na Katolíckej univerzite v Lubline študoval externe cirkevné právo a svoje štúdium zavŕšil ziskom titulu licenciát kánonického práva (ICLic.). V roku 2003 na Katolíckej univerzite v Ružomberku získal vedecko-pedagogický titul docent (doc.). Od roku 1978 do 1. augusta 2012 pôsobil vo farnosti Vysoké Tatry, do roku 2003 ako farský administrátor a potom ako farár. Od 1. augusta 2012 bol farárom v Kline.

Najvýznamnejšia osobnosť

Milo Urban ( 24.08.1904 - 10.03.1982 )

spisovateľ, redaktor

Narodený 24. augusta 1904 v Rabčiciach
Zomrel 10. marca 1982 v Bratislave

Vyrastal v ťažkých sociálnych pomeroch, podporovaný viacerými mecénmi (najmä po tragickej otcovej smrti). Pod vplyvom rodinného a dedinského prostredia jeho životná filozofia bola symbiózou národného povedomia a kresťanskohumanistických princípov – nikdy neprijal členstvo v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane, bol kritikom čechoslovakizmu. Do literatúry vstúpil v roku 1920, keď v časopise Vatra uverejnil poviedku Ej, ten tanec a po nej ďalšie, v ktorých sa predstavil ako rodený prozaický talent.

Ťažisko jeho tvorivej činnosti sa už predtým prenieslo do románovej tvorby. Vydal román Živý bič, Hmly, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor, Železom po železe. Niekoľkozväzkové spomienky Zelená krv, v ktorých poetickým jazykom oživil oravskú prírodu, život v horách a ľudí, s ktorými vyrastal či navštevoval školu.

Z manželstva Mila Urbana so Žofiou rod. Paňákovou sa narodili tri deti: dcéra Oľga ( nar 17.6.1936 v Bratislave) od roku 1959 účinkuje ako lekárka v Bratislave, syn Cyril (nar. 3.5.1940 v Bratislave) v roku 1961 sa vrátil na Oravu a pôsobí vo výskumnej stanici v Oravskom Podzámku, dcéra Katarína (nar.30.5.1944 v Martine) pôsobí ako lekárka v Bratislave.